História obce

pomnik

Obec s 1000 obyvateľmi sa nachádza 4 km severovýchodne od Šamorína v Podunajskej nížine, v západnej časti Žitného ostrova. Blízkosť hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy robí z nej prímestskú oblasť.

V chotári obce archeológovia objavili rímsko-barbarské sídlisko, ale najstarším dôkazom existencie človeka je malý pästný kamenný klin z doby neolitu. Obec sa prvýkrát spomína r. 1230 ako Uzor. Meno obce zachováva meno rodiny, ktorá sa tu usadila ešte v predkresťanskom období. Obec zrejme patrila medzi väčšie osídlenia, veď tunajšia farnosť sa spomína r. 1390, ale neskoršie obdobia rozvoju Uzora nepriali a preto sa vyvíjal vždy v tieni oveľa väčšieho osídlenia a neskôr mesta Šamorín. R. 1411 Uzor patril k majetkom opevneného kaštieľa v Čeli /dnes Rovinka/, ktorý postavili žoldnieri kráľovnej Alžbety na žitnoostrovskom majetku ostrihomského arcibiskupa a ten sa stal neskôr majetkom rodiny Rozsgonyiovcov. Po porážke uhorského vojska r. 1526 pri Moháči vpadli do krajiny Turci a nastalo dlhé obdobie plné strastí a ukrutností.

V 1. polovici 16. stor. tu boli zemepánmi Ján Zalay a Ignác Farkas /z Bešy/, ale v polovici 16. stor. 7,5 porty vlastní len Ignác Farkas. V zozname urbárskych port okresu Horný Žitný ostrov z r. 1535 je zapísaných 7,5 port, 3 opustené či vyhorené a 3 želiarske porty. V čase tureckej okupácie sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska a Trnava zasa sídlom ostrihomského arcibiskupstva. Preto obce Bratislavskej župy neplatili Turkom, ale dane tu vyberali iní. No Turci neobišli ani toto územie a do dolnej časti Žitného ostrova v 2. polovici 16. stor. podnikli viacero ničivých nájazdov. v tom čase pravdepodobne zanikla tunajšia farnosť s kostolom. Koncom 16. stor. a začiatkom 17. stor., keď postihla obyvateľov Žitného ostrova epidemická choroba „lues pestifera“, vymrela značná časť obyvateľstva a pravdepodobne neobišla ani Uzor. Pri kopaní v chotári sa našlo veľa ľudských kostí, možno práve z tohto obdobia. V tom čase zaniklo množstvo žitnoostrovských dedín. V máji r. 1605 sa celého Žitného ostrova zmocnil spojenec Turkov Štefan Bocskay, ktorého hajdúsi drancovali celé okolie. Keď r. 1618 vypuklo povstanie Gabriela Bethlena, opäť trpelo aj obyvateľstvo Žitného ostrova. R. 1683 Turci vyplienili mesto Šamorín a jeho okolie, teda niet divu, že obec zanikla. Po tureckých vojnách nenastal vytúžený mier. R. 1703 vypuklo protihabsburgské povstanie Františka II. Rákocziho, ktorého bol Žitný ostrov veľkou operačnou základňou a s obyvateľstvom oddaným jeho myšlienkam. Po potlačení povstania nastalo obdobie relatívneho pokoja. R. 1715 Uzor nie je zapísaný medzi samotami, hoci tu žilo len 6 daňovníkov. Neskôr bola osada dosídlená nemeckým obyvateľstvom a obec sa objavuje aj pod menom Austern. Ale títo obyvatelia neskôr splynuli s okolitým maďarským obyvateľstvom. R. 1787 sa stali zemepánmi rodiny Bittóovcov a Naszvadyovcov, na začiatku 19. stor. tu nachádzame aj dedičov Udvarnokyovcov. Rozvoj obce dokumentuje aj fakt, že r. 1828 v nej bolo 28 domov a 221 obyvateľov, ale Uzor sa nerozrástol nikdy vo väčšie osídlenie. Neskoršími zemepánmi boli rodiny Petöczovcov, Bittóovcov a Sárkányovcov. Udalosti maďarskej revolúcie 1848/49 sa obce veľmi nedotkli, hoci obyvateľstvo Žitného ostrova s jej myšlienkami sympatizovalo. Obec r. 1885 sa stala členom Protipovodňového spolku Horného Žitného ostrova. R. 1893 boli najväčšími zemepánmi rodina Baltazziovcov /404 katastrálnych jutár/, Viliam Simko /107 k.j./ a Karol Szeleczky /140 k.j./. R. 1894 pri sčítaní obyvateľstva boli v obci spísané tieto priezviská: Simkó. Rézvérö, Mészáros, Lörinc, Ridl, Kálmán, Végh, Sárkány, Bódis, Stiglincs, Gura, Reicher, Peller, Frankhoffer, Sill, Theijszl, Harb, Hancz, László, Kemény, Farkas, Bittó, Baranyai, Csáder, Puss, Duducz, Konrád, Sándor, Mocsonoki, Molnár, Takács, Kirchner, Sármány a Tuman. Obyvatelia v obci založili Gazdovský spolok. Aj na začiatku 20. stor. sa obyvateľstvo obce zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom /do r. 1910 tu žil jediný remeselník/. R. 1900 jediná mláťačka patrila Gazdovskému spolku. Obyvateľstvo bolo vždy rímskokatolíckeho náboženského vyznania, iba jedna rodina bola evanjelického vyznania. R. 1911 otvorili prvý obchod. I. svetová voja /1914-1918/ priniesla tunajšiemu obyvateľstvu len utrpenie a biedu, na jej bojiskách padlo 12 občanov. R. 1918 sa obec stala súčasťou novovzniknutej I. ČSR.

Fakov sa prvýkrát spomína r. 1328 ako Fako. R. 1367 bola osada majetkom klarisiek z Budína, r. 1417 z Uzora do Fakova /Fakófalva/ cesta. V tom čase bol Fakov určite majetkom rodiny Olgyayovcov. V zozname z r. 1535 sa už osada nespomína, ani jednotlivé domy opusteného osídlenia. Fakov už nebol osídlený a jeho bývalý chotár sa stal majetkom Eszterházyovcov. Až v poslednej štvrtine 19. stor. rodina Baltazziovcov založila menší hospodársky dvor, ktorý neskôr prešiel do rúk Pongráczovcov bývajúcich v Rohovciach. R. 1890 postavili malú tehelňu rytiera Wienera-Weltena, oproti dnešnej železničnej stanici z r. 1895. Po r. 1920 sa pomery v osade rapídne zmenili.
Bol čiastočne rozparcelovaný Pongráczovský veľkostatok a k pozemkom bola pripojená menšia parcela z hubického veľkostatku Wienera-Weltena. Spolu 259 ha. Záujemcovia pôdu dostávali vo forme prídelu, ktorý určoval Pozemkový úrad. A tak sa sem r. 1926 prisťahovali noví obyvatelia, ale prídel dostali aj bývalí zamestnanci veľkostatku. R. 1934 založili futbalový klub, ktorý r. 1936 vyhral pohár Horného Žitného ostrova. R. 1935 pred kostolom vybudovali hasičskú studňu. Treba poznamenať, že maďarské obyvateľstvo v časti Uzor a zväčša slovenské obyvateľstvo v časti Fakov žilo v spojenej obci v zhode a v porozumení. Ale 2. novembra 1938 Viedenská arbitráž túto zhodu narušila.

R. 1945 obec sa stala opäť súčasťou Československa. Sovietske vojsko do nej vstúpilo 2. apríla 1945.

R. 1948 meno obce bolo zmenené na Kvetoslavov. Bola vybudovaná výkupňa zeleniny a r. 1949 založený miestny ŠM.

R. 1949 v obci zriadili šľachtiteľskú stanicu zeleninových semien. R. 1977 v akcii „Z“ bol postavený dom smútku. Od 1.4.1979 bola šľachtiteľská stanica pričlenená k podniku Semex Bratislava /meno obce dostala odroda modrého kalerábu „Kvetoslavovský“ a cibule „Kvetoslavovská“/. R. 1984 sa začalo so stavbou novej budovy MNV /dnes OcÚ/, ktorá bola verejnosti odovzdaná r. 1988.

V roku 1996 bola dokončená plynofikácia obce. V r. 1998 bola splynofikovaná MŠ a ZŠ.

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľov v obci. R. 1869 tu žilo 182 obyvateľov a potom dlhý čas bol pozitívny trend ich nárastu. Do r. 1890 sa ich stav zvýšil na 232, do r. 1900 na 262 a do r. 1921 na 326. Potom sa do časti Fakov prisťahovali kolonisti. R. 1930 tu bolo spísaných 450 obyvateľov, v časoch 2. sv. vojny sa ich stav znížil na 377 občanov, ale do r. 1948 príchodom nových obyvateľov sa ich stav zvýšil na 503, r. 1961 na 598 a r. 1970 tu žilo 838 obyvateľov.

Newsletter

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaní o dianí v obci.